|
Zelený mor
Rudi.B Zelený mor!
Vyšli sniperi na vysoké pohoria,
kryli bratov tiahnucich cez rovné polia.
Bolo ich sedem,všedci v jasnej zborji,
tiahli tam aby zastavili zelený mor v nerovnom boji.
Boli najlepší,proste elita,tvrdý to borci,
proti nim stáli mutanti,tiež tuhý to paholci.
Dôjdu pokojne bez zbrane k mutantovi,
a smelými primlúvajú sa jemu slovi:
Bratstvo ocele,generál i staršina naša,
cez nás svoje slová ti prináša.
Zem na ktorú chcú vtúpiť tvoje nohy,
patrí bratstvu a budú za ňu bojovať mnohý.
Mutant sa zasmial a zbraň si do rúk vložil,
v tom ho jeden sniper guľkou k zemi zložil.
Hrdinovia pohotovo strieľajú mutantov,
keď majú zomrieť tak v boji za bratov.
Tí naší hrdninovia,tá oceľová čata,
je všade dookola od vrahov obstáta.
Guľka za guľkou do zelených sa valí,
naši hrdinovia ešte všedci siedmi stáli.
Stovky laserov každému nad hlavou sa bliští,
ale skupinka nepočíta hlavy na bojišti.
Len strieľa do toho zeleného rodu,
bije tých čo kradmou rukou siahli na ľudí slobodu.
Ale zrazu jeden z hrdinov k zemi sa metá,
bratia zato zabijú sto,hrdinská to odveta.
Ale keď je skupinka bez posledného náboja,
statočne beží do zeleného roja.
Hynú i naši ale ako víťazi.
No žiaden zvuk bolesti z úst im nevyrazí.
Aj keď lejú krv po osudnom poli,
padli za bratov,nič ich nebolí.
Padli vsedči no aj tak sú víťazi.
dali svojím bratom čas na odboj vyraziť.
|
