Chcete opravdu nahlásit tento příspěvek?
Autor: meehail
Text: Chcel som sa vyjadriť už včera, no nestíhal som. Takže...
Chekotay zachytil podstatu celkom výstižne.
Café of Broken Dreams je na jednej strane miestom nádeje, no ako taká je miestom, kde ostali uväznené utýrané duše osudom uštvaných ľudí. Preto sa tam minulý rok ocitol Mark Benton, preto tam chýba Bežec; on totiž do poslednej chvíle veril tomu, čo videl. Preto Žabka čaká na Missy a zároveň dúfa, že nikdy nepríde, že sa zachránila. Preto sa tam objavuje Vault Dweller (nie Vyvolený).
On snáď ako jediný prežil krutosť osudu, keď ho po návrate do V13 vyhnali, pretože sa báli toho, čo symbolizoval. Vault Dwellera vnímam ako človeka, ktorý musel odísť zachrániť svoj svet, postavil sa novému svetu tvárou, no neskôr zistil, že ostal uväznený niekde medzi. Viac snáď v ďalšej poviedke...
Jednooký pôvodne vzišiel z myšlienky človeka bežiaceho po púšti. No netrúfal som si vykresliť rozpoltenú a zmätenú dušu zvnútra, tak som to urobil zvonku. Pribudli postavy, ktoré som si obľúbil a stali sa dokonca dominantnými.
Téma beznádeje a bezvýchodiskovej situácie bola dominantná aj v minuloročných Demons. V Jednookom som sa však snažil trochu čitateľa napínať a hrať sa s ním, najmä odkazmi na bratstvo. Ľudia znalí falloutov tak pravdepodobne očakávali, že sa im ujsť podarí, alebo aspoň verili, že Bežec skutočne patril k bratstvu.
Hraničná situácia na konci už len spustila nevyhnutné.
Čo sa týka poznámok:
Postavy som sa po minuloročnej kritike prílišného opisu a vysvetľovania snažil len načrtávať, a s týmto aspektom som spokojný.
Snová sekvencia, aj keď si uvedomujem, že poviedku trocha brzdí, a vlastne by sa bez nej aj zaobišla, ma zaujímala a užil som si jej písanie. Prelínanie nedávnych aj dávnych skúseností, očakávaní i skutočných zmyslových vnemov, ako aj prestupovanie úlomkov Bežcovej chorej mysle do Hrochovych snov ma bavilo. Navyše sa okruh poviedok volá Broken dreams.
Každopádne som sa snažil vytvoriť poviedku, ktorá nielen opisuje, ale sa aj zamýšľa; poviedku, ktorá baví a trošku aj navádza.