Chcete opravdu nahlásit tento příspěvek?
Autor: meehail
Text: moje hodnotenie: 2 (hodnotil som verziu pred jazykovou korektúrou)
Rovnako ako v prípade Druhej strany som najprv hodnotil známkou 3 a následne 2, aj keď neviem, či si dvojku zaslúži.
Bratislavu síce nepoznám, ale zasadenie do nej napriek tomu dodalo príbehu vierohodnosť. Štýl písania patrí podľa mňa medzi dva najlepšie v tomto ročníku, aj keď sa ani táto poviedka neobišla bez chýbajúcich čiarok, čiarok navyše, nespisovných výrazov (cop, madlo - aj keď je pravda, že tieto výrazy ľudia bežne používajú), zlého skloňovania a občasného nezvládnutia zachovania pádu podmetov súvetiach. Miestami by bolo čo štylisticky pristrihnúť, ale poviedka má atmosféru a napätie. Občas trošku dojem kazia nie príliš ladné opisy, zbytočné prídavné mená („Bez ďalšieho premýšľania vybehol. Pohyboval sa ako tieň. Veľmi tichý tieň.“ - existujú aj hlučné alebo len stredne tiché tiene?), ale v tohtoročnej konkurencii je to celkom fajn.
Okrem toho by som odporučil zjednotiť odkazovanie na mrchožrútov - raz je to "to", inokedy "ten".
Čo ma rušilo najviac, bola krivkajúca logika príbehu. Ak to chápem správne, Herbert už dlho hľadá nejaký predmet. Systematicky navštevuje rôzne miesta, kde by sa mohol nachádzať. Lenže dnes sa vyberie na hlavnú stanicu a čitateľ sa dozvedá: „Bola dlhodobo vyrabovaná, nebezpečne ďaleko a nikto presne nevedel, kto okupuje množstvo navždy znehybnených vagónov, no on vedel o podzemných priestoroch pod ňou a čo v skutočnosti ukrývajú. Cestu musel voliť veľmi opatrne.“ To vytvára dojem, že Herbert presne vie, že tam niečo je, aj čo to niečo je. To podporuje text niekoľkokrát v poviedke a ja sa v duchu pýtam, prečo na stanicu nešiel už skôr? Prečo každý večer riskuje život niekde inde.
Druhá vec je veľkosť a váha hľadaného predmetu. Zabaliť si predmet veľkosti zväčšenej futbalovej lopty s nesmiernou váhou asi nebude sranda, rovnako, ako si ho prehadzovať na hruď. Ale dajme tomu. Chýba mi však vernejší popis toho, ako tento predmet fyzikálne Herberta pri úteku ovplyvňuje, a okrem stiahnutia nadol tu niečo také absentuje.
To najdôležitejšie na záver. Záver. Nepochopil som ho. Možno moja chyba. Pre mňa však predstavuje zahodený koniec poviedky. Neviem, o aký predmet šlo, neviem, čo sa stalo s Herbertom a Emou. Neviem nič.